Pilotný projekt Ťahanovce

Ťahanovce sú mestskou časťou Košíc a ležia v severovýchodnej časti mesta. Po dlhé roky boli vytápané vodou, ktorá stiekla z hôr po starých lesných cestách z okolitých kopcov po zhutnenej pôde.

Staré lesné cesty sme po celej dĺžke priečne narušili proti svahu a prúdu vody, tak aby sme dažďovú vodu zadržali tam, kde padne vsiaknutím do narušenej pôdy. Výsledok bol okamžite viditeľný: dažďová voda neodtiekla do nižšie položených Ťahanoviec, ale ostala vo vytvorených jamách. Väčšina vody z jám vsiakla do zeme, postupne si vytvorila nové kanáliky (póry), ktorými sa dostala až k podzemným vodám alebo k prameňom. V niektorých jamách sa voda udržala dlhšie, čo však nie je problém, pretože poslúžila ako zdroj vody pre zver.

V údolí sme vybudovali tri vodozádržné sypané hrádze, pri ktorých sa vytvorili malé jazierka. Tie slúžia ako kontrolné nádrže, ktorých hladina stúpa pri dažďoch len o pár centimetrov, čo svedčí o vsakovaní vody do zeme.

Po dokončení opatrenia už voda z hôr dedinu nevytápa, ale dostáva sa na miesta, na ktorých je potrebná.

Po siedmych mesiacoch od ukončenia prác narušené miesta zarástli rastlinami a postupne splývajú s okolitou prírodou. Jedinou stopou po opatrení sú jazierka, ktoré svojou atraktivitou nelákajú len zver, ale aj ľudí.

OVERENÉ SLOVENSKOU AKADÉMIOU VIED (SAV)!

Schopnosť upravených lesov v Ťahanovciach efektívne zachytávať vodu podrobila meraniu aj Slovenská akadémia vied. Cieľom bolo nestrannou vedeckou inštitúciou presne zistiť a porovnať, koľko vody dokážu odviesť z lesa problémové zhutnené cesty, a naopak, koľko jej dokážu zachytiť narušením upravené cesty zhutnenej pôdy. Experiment sa realizoval na zhutnenej zerodovanej ceste, ktorá kedysi slúžila na odvoz dreva z lesa. Vedci na nej simulovali dážď s intenzitou 100 mm na meter štvorcový. Zatiaľ čo zhutnená cesta neabsorbovala skoro žiadnu vodu, cesta rozrušená mechanizmom dokázala podľa meraní zadržať 100% vody


Vedci simulovali v Ťahanovciach povodňovú vlnu

Pokusné meranie má preukázať, či má zmysel investovať milióny eur do alternatívnych riešení boja proti záplavám.                                   čítať ďalej

O riziku záplav a sucha rokovali v Bruseli

Na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli bol 22. novembra seminár o príčinách povodní a sucha. Uskutočnil sa ...                                          čítať ďalej 


Na základe mojich poznatkov z pozorovaní navrhujem:

  • rekultivovať lesné cesty odstraňovaním odtokových priekop a ponechať ich iba v miestach, kde je ohrozená stabilita cesty
  • odstrániť priepusty a ponechať ich len s malou priekopou nad cestou, a to len na miestach, kde vyteká prameň zo svahu nad cestou
  • okamžite po ťažbe odstrániť približovacie cesty priečnym narušením zhutnenej zeminy vhodným rýpadlom, proti svahu a proti prúdu vody
  • zmeniť metodiku projektovania, výstavby a kontroly nových lesných ciest. Už vo fáze projektovania lesnej cesty a ešte dôslednejšie pri samotnej výstavbe lesnej cesty mať na mysli rozptyľovanie dažďovej vody do porastov vo svahu pod cestou
  • riešiť rozptyľovanie vody vo svahu pod existujúcimi lesnými cestami s asfaltovým alebo s iným pevným povrchom
  • rekultivovať každý kúsok lesnej pôdy, ktorú poškodili mechanizmy pri ťažbe a to čo najskôr po skončení ťažby vhodným narušením zhutnenej zeminy 
  • tam, kde je to možné zadržiavať dažďovú vodu vodnými systémami tak, aby sa dala využiť v mieste, kam dopadla pri zrážkach alebo ju rozptyľovať v lesných porastoch namiesto budovania protipovodňových hrádzí a poldrov pri úpätí hôr a v nížinách
© 2009-2017 Klimatická chyba | Štefan Vaľo  |  Všetky práva vyhradené
Vytvorené službou Webnode Cookies
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky